Feelings 2-29.časť
„Ty sviniar. Ja som si myslel, že to mohla byť aj náhoda. Ale keď si tu s mojou frajerkou, vypisuješ správy a spávaš s mojou frajerkou, tak strácam nervy. Uvedomuješ si to? Ona je MOJE dievča. Nie tvoje. A a ani nikdy nebude tvoja. Rozumieš? NIKDY! JA ju milujem a nenechám si ju len tak ukradnúť niekým takým ako si TY. Ani nevieš akú mám chuť rozbiť ti hubu, že si sa jej vôbec dotkol. Ako si to mohol? Ako si mi to mohol urobiť? Veď sme najlepší kamaráti. Pardon, BOLI sme najlepší kamaráti. A ty si spal s mojou frajerkou?! Kurva... Ako si mohol? Rozbijem ti hubu, prisahám,“ kričal a vrhol sa na mňa.
Ani neviem ako a zrazu na mne Niall na mne sedel a udieral ma päsťami do tváre.
„Prestaňte! Okamžite prestaňte! Neviem o čo tu ide, ale okamžite ho pusti Niall!“ zaziapala Nika.
Z pohľadu Niky:
Prešla asi hodina a Sell sa stále nevracala. A rovnako ani Zayn mi neodpisoval na SMS-ku. Nevedela som, čo sa stalo no cítila som sa divne. Ani neviem prečo, ale hodila som na seba sveter a išla som do ich domu. Pred dverami som zastala a dlho som váhala. Zaklopala som. Dych sa mi zrýchlil. Bála som sa, že mi otvorí Niall a pošle ma preč. Nikto však neotváral. Zvrtla som sa na päte s presvedčením, že ma tu nikto nechce a chystala som sa na odchod. Zrazu som zvnútra začula Niallov krik. Do riti, čo sa to tam deje. Znova som zaklopala, ale stále nikto neotváral. Tak som stlačila kľučku na dverách a oni sa otvorili. Vošla som do chodby a nazrela som cez pootvorené dvere do obývačky. Na moju radosť tam sedela aj Sell, ale na druhú stranu sa Niall a Zayn hádali.
„..veď sme najlepší kamaráti. Pardon, BOLI sme najlepší kamaráti. A ty si spal s mojou frajerkou?! Kurva... Ako si mohol? Rozbijem ti hubu, prisahám,“ kričal Niall.
Ani som sa nenazdala a tí dvaja sa bili na zemi. Prečo ich od seba nikto neodtrhne?
„Prestaňte! Okamžite prestaňte! Neviem o čo tu ide, ale okamžite ho pusti Niall!“ zoziapla som na nich.
Všetci stuhli a pozreli sa na mňa. Zrazu som sa cítila divne. Ako keby som sem nepatrila.
„Môže mi to niekto vysvetliť?“ povedala som už pokojnejšie.
„Ak tu má niekto niečo vysvetľovať tak si to ty!“ zase kričal.
„Vieš čo Niall? Už ma serie toto tvoje chodenie okolo horúcej kaše. Z toho čo si povedal som ti nerozumel ani slovo. Tak, do riti, vyklop, o čo ti ide,“ povedal a pozbieral sa zo zeme.
Nevyzeral dobre. Mal rozťatú peru, po celej tvári krv a na oku pekný monokel.
„Tak ja vám pekne poviem o čom hovorím. Hovorím o tom, že vy dvaja spolu spávate!“ zreval.
Stuhla som. Od prekvapenia mi spadla sánka. S otvorenými ústami som čakala, že sa rozosmeje a povie, že je to vtip. Nestalo sa. Pozrela som sa Zayna, aby som videla jeho reakciu. Nevydržala som to. Začala som sa smiať. Na plné hrdlo som sa smiala. Bolo to trochu divné, všetci boli ticho a pozerali sa na mňa.
„Čo ti je smiešne?“ spýtal sa ma naštvane.
„To čo si povedal. Ja a Zayn? No tak,“ povedala som ešte stále zo smiechom.
„Spala si tu. So Zaynom,“ vyhlásil.
Zalapala som po dychu. Ako to vie? Videl ma odchádzať?
„Odkiaľ to vieš?“ zašepkala som.
„Takže sa už ani nesnažíš to popierať? Pekné od teba,“ zase kričal.
„Ja... Áno spala som tu. Keď sme odišli, Zayn ma namiesto domov zobral sem a ja som zaspala na gauči. Ráno som sa zobudila v jeho izbe. Ale myslela som, že ma nikto nevidel, keď som odchádzala,“ vypustila som po chvíli ticha.
„A to ti mám akože veriť?“ falošne sa zasmial.
„Bola by som rada,“ povedala som odporne.
„A čo tá SMS-ka?“ zavrčal.
„Veď hovorím! Krista, odišla som odtiaľto a nikto ma nevidel. Teda aspoň to som si myslela. Tak som poslala Zaynovi správu aby sa o mňa nebál,“ zvolala som naštvane.
„Pekný príbeh. Poviem ti, ako to vidím ja. Začala si si so Zaynom a ja som sa do toho len omylom priplietol. A tak ti celkom padlo, keď sme sa včera pohádali. Šli ste sem, kde ste sa spolu vyspali a potom presne tak, ako si povedala, si zaspala,“ povedal.
„Dobrá blbosť. Ale aj keby, čo teba do toho? Veď ja som už minulosť nie? Tak prečo?“ spýtala som sa ironicky.
Ticho. Nikto nič nevravel. Stála som tam a pozerala som sa mu do očí a čakala čo povie. Ale on bol celú tú dobu ticho. Minúty sa vliekli a my sme tam celú tú dobu stáli v tichosti. Ja som chcela svoju odpoveď, ale on mi ju nechcel dať. Keď bolo ticho takmer neúnosné, chcela som sa otočiť a odísť odtiaľ. Moja plány však prekazila jeho odpoveď.
„Lebo ťa aj napriek všetkému ľúbim,“ priznal zo sklonenou hlavou.
Super!
(*Blackie*, 29. 7. 2013 21:00)