Feelings 2-30.časť
Zace trvalo dlho kým som niečo pridala. Prepáčte, ale skutočne som nemala nápady a ani čas. Ako ospravedlnenie je časť o čosi dlhšia ako bývala. Dúfam, že som to moc nepremotala. *Awani
„Pekný príbeh. Poviem ti, ako to vidím ja. Začala si si so Zaynom a ja som sa do toho len omylom priplietol. A tak ti celkom padlo, keď sme sa včera pohádali. Šli ste sem, kde ste sa spolu vyspali a potom presne tak, ako si povedala, si zaspala,“ povedal.
„Dobrá blbosť. Ale aj keby, čo teba do toho? Veď ja som už minulosť nie? Tak prečo?“ spýtala som sa ironicky.
Ticho. Nikto nič nevravel. Stála som tam a pozerala som sa mu do očí a čakala čo povie. Ale on bol celú tú dobu ticho. Minúty sa vliekli a my sme tam celú tú dobu stáli v tichosti. Ja som chcela svoju odpoveď, ale on mi ju nechcel dať. Keď bolo ticho takmer neúnosné, chcela som sa otočiť a odísť odtiaľ. Moja plány však prekazila jeho odpoveď.
„Lebo ťa aj napriek všetkému ľúbim,“ priznal zo sklonenou hlavou.
To ma dorazilo. Čakala som čokoľvek, ale takúto odpoveď nie.
„Aj ja teba... Tak mi sakra ver,“ povedala som naliehavo.
Nervózne si prehrabol prstami vlasy a potiahol sa za ne. Začal sa prechádzať po obývačke. Až vtedy som si spomenula, že všetci tam stoja a sledujú nás.
„Myslím, že by ste si to mali vyriešiť v súkromí,“ povedal Liam, ktorý si asi všimol môj zahanbený pohľad.
Niall kývol hlavou smerom ku schodom a ja som ho nasledovala tým smerom. Vošli sme do jeho izby a on za nami zamkol dvere. Nebola som si istá či to bolo nutné, ale nechala som to tak. Nastalo trápne ticho. Len tak sme tam stáli a pozerali sme sa do zeme.
„Niall... no tak prosím, ver mi,“ skúsila som znova.
„A aký mám dôkaz?“ spýtal sa.
„Ešte som s nikým nespala,“ vysypala som zo seba.
Bolo vidieť, že zostal úplne zaskočený. Toto asi nečakal.
„To vážne?“ opýtal sa po chvíli ticha.
„To vážne!“ odvrkla som odporne.
„Čo je divné na tom, že som v 17tke ešte s nikým nespala? JA viem, že sa o mne hovorilo ako o štetke a tak. A uznávam, že som sa tak aj trošku správala. Ale mala som svoje hranice a zdraví rozum. Niečo také by som nikdy nespravila,“ vybuchla som.
„Dobre, dobre. V poriadku. Ja to chápem,“ upokojoval ma.
„Takže už mi veríš?“ skúsila som asi po stý raz.
Nepovedal nič, len roztiahol ruky. Pôvodne som mala v pláne, byť urazená, že mi neveril a hádať sa s ním ďalej, ale nezvládla som to. Jednoducho som mu nevedela odolať. Vrhla som sa k nemu a objala som ho. Bože, najlepší balzam na ubolenú dušu a podráždené nervy. Keď zo mňa opadol stres a ja som dala emóciám voľný priebeh, rozplakala som sa. Ani som nevedela, či od radosti alebo od smútku, ale plakala som. (http://www.google.sk/imgres?imgurl=&imgrefurl=http%3A%2F%2Fwww.tumblr.com%2Ftagged%2Fhug%2520gif&h=0&w=0&sz=1&tbnid=1hxPsk1nPN7pFM&tbnh=173&tbnw=292&zoom=1&docid=4XhV54IbiO6_aM&hl=en&ei=14b9UbeRO8GZtAaeoIDwAg&ved=0CAEQsCU#imgdii=1hxPsk1nPN7pFM%3A%3BE8SY3i8QfWDYaM%3B1hxPsk1nPN7pFM%3A )
„Prepáč. Bol som hlupák, že som ti neveril,“ šepkal mi do ucha.
„To si teda bol,“ odpovedala som.
Obaja sme sa začali smiať a ja som vedela, že hádka je zažehnaná. Teda aspoň na teraz.
„Hneváš sa na mňa? Za toho Harryho,“ zahryzla som si do pery.
„Trochu. Ale vtedy si ešte nebola moja. Takže ti to odpustím,“ povedal s úsmevom.
Aj keď mi majetníckosť na všetkých chlapoch doteraz vadila, pri Niallovi mi naopak lichotila. Páčilo sa mi, keď hovoril, že som jeho.
„Takže ty a Zayn... nič?“ spýtal sa.
„Sme priatelia. A nič viac,“ odpovedala som.
„Ľúbim ťa,“ povedal.
Tak ako vždy sa mi pri týchto slovách zatriasli kolená a nachvíľu som stratila dych. Cítila som ako sa mi do tváre nahrnula krv. Po chvíli som sa však spamätala a odpovedala som mu.
„Aj ja teba,“ šepla som.
Prekonal tú malú vzdialenosť čo bola medzi nami a pobozkal ma. Nebol to žiaden vášnivý bozk ako včera na pláži. Bola to len jemná a nežná pusa, zato vyjadrovala všetku našu lásku.
Z pohľadu Zayna:
Celú dobu, čo tam tí dvaja stáli a hádali sa, som držal hubu. Bál som sa, že nech by som povedal čokoľvek pokazil by som to. A to som nechcel. Nechcel som jej ublížiť. Bola moje všetko. Keď na Liamove vyzvanie vyšli hore, zobral som vreckovku a začal som si ňou utierať krv z tváre. Cítil som všetky tie odporné pohľady, ktoré smerovali ku mne. Najmä Dan na mňa veľmi škaredo zazerala.
„Čo je Dan. Máš nejaký problém?“ zreval som na ňu až ňou trhlo.
„Takto sa s ňou nerozprávaj,“ vyštartoval po mňa Liam.
„Prepáč, ale tvoja frajerka by ma najradšej zabila pohľadom, keby to bolo možné,“ zavrčal som na neho.
„Ako si mohol byť taký odporný ku svojmu najlepšiemu kamarátovi? K bratovi? Si absolútny chudák bez citov!“ skríkla po mne Dan.
To ma dostalo. Hlavne keď som si uvedomil, že na tvári všetkých mojich priateľov sa odráža tá istá nenávisť.
„Ja som s ňou nespal! Aj keď som veľmi chcel, práve kvôli Niallovi by som to nikdy nespravil. A ona by mi niečo také nikdy nedovolila. Pretože miluje JEHO!“ zreval som zúfalo.
Nenávisť vystriedal šok. Ich pohľady však nesmerovali na mňa, ale na Niku a Nialla stojacich na schodoch. Do riti.